Dvadsať rokov „po zbavení sa socialistického systému“ vychádza najavo neuspokojivá živo
tná úroveň 80 perce nt obyvateľstva, značná strata národného majetku, vytvorenie kasty
bezdomovcov atď. Ale- sloboda cestovania, sloboda slova a vyznania. Ak ráno pozerám
po tvárach cestujúcich v MHD, alebo v reštikách, aj krčmách, nevidím radosť a spokojnosť
Ženy naďalej sa vláčia s nákupmi, bežne nenavštevujú ani wellness, ani kozmetiku, len
pred spoloč. udalosťami v rodine a tak, nenastal kýžený efekt blahobytu 20-ročného návrat
u ku kapitalizmu (samozrejme rano-slovenského). Kým predtým nás úvodníky Pravdy kŕ
mili frázami o vyspelej socialistickej, dnes nás médiá kŕmia podenkovými spormi kvázipoli
tikov nie o prospechu Slovenska, ale o obviňovaní z káuz etc. Zvolení poslanci sú kontrolov
aní vraj vlastným svedomím, čo verejnosť zaujíma tak ako červený posun meraný v kozme.
Otrávenie z tejto demokracie sa odráža v znižovaní účasti na voľbách, nezáujmu o veci ve
rejné, politici neskladajú účty na konci obdobia, ani za seba ani za strany. Najväčšou škodnou
nou sú politické strany, ktoré by mali zaniknúť a voliť vo viackolových voľbách mali by byť
osobnosti an sich, samo osebe. A po úspechu v okresných a VÚC-kových by sa dostali do
max.50-členného parlamentu. Ministri by boli ustanovení len po osvedčení po 4-roch v parlamente
mente a príslušnej odbornej spôsobilosti. Minister by mal možnosť ustanoviť iba jedneho š
štátneho tajomník a príp. osobnú sekretárku. Všetci ostatní na Ministerstvách by boli
v štátnej službe, viazaní lojalitou a ak fungovali by odborne, spoľahlivo nemenili by sa
s príchodom nového ministra. Výrazne by stúpla výkonnosť exekutívy, znížili náklady
a obmedzil klientelizmus. Zákonodarnú iniciatívu by mal aj prezident, po schválení 50
percentami hlasov v parlamente. Volený tak ako doteraz priamo na 7 rokov, ale iba
dve obdobia. O.i. by sa uňho vyžadovala znalosť aspoň dvoch svetových rečí.
Raz do mesiaca by mal deň otvorených dverí s prístupom kohokoľvek z verejnosti.
A legislatívne zasiahnuť v prospech alebo neprospech žiadateľov.
Terajšia demokracia mi pripomína ako na divadle-dokonalé dekorácie, ale slabých hercov,
biedny text a takmer už prázdne hľadisko.
bruk