bruk 40

Odkiaľ sme vyšli, to vieme. Zo šera dejín až koncom 20.storočia, keď i menšie národy sa

v Európe etablovali. Ale- boli sme plebejským národom, bez vysokej šľachty, v uhorskom

zväzku národov, jedným z najposlednejších.Svätoplukovo kráľovstvo sme rozložili vlastnými

chybami, ktoré ako štafetu si Slováci odovzdávame z generácie na generáciu. Pred cudzími

sa hrbíme, čo je cudzie, to je vždy „lepšie,“ a tak sme nosili ručne šité „peštianky,“ obleky

z libereckých látok, a v BAZKE sme vyrábali klon zo škodovky. Nechali sme si ukradnúť

pred nosom zbrojný priemysel stojac v haptáku pred Prahou. Ale najhoršie je to, že vždy hľadáme chyby

hľadáme vinníkov len u druhých, nikdy nie u seba. Začali sme pred vyše tridsiatimi rokmi variť

variť skvelé pivo Zlatého bažanta, dnes je to pivo bežné, vytlačia ho dokonca Černá hora,

skvele v Bratislave na viacerých miestach ošetrené a primerane vychladené. Z bývalých

značiek sme nedokázali v konkurencii a privatizácii zachovať OZ Trenčín, Makytu Púchov, ani Trikotu Vrbové,

Trikotu Vrbové, Zornicu Bánovce, Partizánsku obuv. Zlyhali slovenskí manažéri i privatizéri,

ichj vlastné vrecká zvíťazili nad hrdosťou Slováka. Slováci a Slovenky chudobnejú, vidno

to na 70-80percentách obyvateľstva, snáď okrem nemilovanej Bratislavy.Politici hája, ale iba

vlastné záujmy a prestali sa zaujímať ako žije pospolitý národ. A my ? Sme k tomu ľaho-

stajní, nevytvárame spätné väzby, volíme ich dokola už dvadsať rokov. Zabetónovali sa ako

bývalá komunistická verchuška, ale tá niekedy javila i záujem o ľudí. ( “ A maso bude!-

Antonín Novotný v r. 1965 na 1. mája, keď zastavili sa davy pred tribúnou na Letnej).

Ténera zavoláme voľakd zcudiny, zcdeprimovného Hanlona, ktorý  má v očiach depku až to bučí, nenájde slovko povzbudenia pre hráčov. A stavia na hokejových vyslúžilcov z NHL, nezohratých,

ktorí zahadzujú nekonečné šance. Miesto, aby         postavil perpsektívsnych mladých, čo

by mali spoločné sústredenia, aby sa zohrali. Včerajší zápas s outsajdrom bola nekoneč

ná blamáž pre Slovensko. Odkryl všetky slabiny nášho družstva.

Viete podľa čoho hneď viem, že som doma na Slovensku? V MHD nás vozia desaťročia

ako dobytok, hŕŕ vpred, hŕr stop. Keď ide sled viacerých zastávok na znamenie, tak sto-

jíte pri šoférovi, oznámite mu, že na tej zastávke chcete vyxstúpiť, tak vás pošle dozadu,

aby ste mu zazvonili!! Nám nemožno zv eriť úradnú pečiatku, funkciu, volant busu, lebo

do Slováka vnikne pocit dôležitosti, ktorý dá každému pocítiť, že on je tam pánom, bez

diskusie. A tí zakomplexovanejší sa pritom doslova odbavujú. (pošta, škola,policia, úrady

verejnej správy, etc. etc.) Do tejto slovenskej mizérie si sami miešame koktaily podráž-

denopsti, neochoty, nadradenosti- ale len voči domácim. Cudzích necháme parkovať

v BA i Hviezdoslavovi pod fúzami!! V mnohých obchodoch miesto zákazníka má vždy

pravdu predavač!

Vidieť usmievavého Slováka a Slovenku vonku je rovno zázrak. Zakabonení, s očami

ako tenisáky plnia MHD v špičke do práce i z práce, nedá sa ani väčšinou prihovoriť,

lebo zapôsobíte ako mimozemšľan. A kamuflujeme, nehovoríme si pravdu, prikrášľujeme

si ju, seba, krajinu, ktorá je hodne zanedbaná, neudržiavaná, často plná papierov, igelitu,

páchnucich kaluží od moču, na staniciach, verejných priestranstvách, žiadne zákony

sa dôsledne nedodržujú a parlament sa predháňa vo vydávaní nopvých a nových. Bez

vykonávacích predpisov a najmä dôslednej kontroly. Nie je to práve veselý obraz, no nebolo

by veľa treba, ak by sme vstúpilui do seba a začali od seba. Od priestoru pred naším domom,

aby sme boli vzájomne na seba milší a ochotnejší, zdvorilejší, aby tu nevládla hrubosť,

napokon vždy to tak nebolo. Nedá sa to prikázať parlamentným zákonom, ale dá sa to

vnútornou ochotou. Skrášlili by sme Slovensko a zatlačili do kúta tých zakomplexovaných

hrubiánov, ktorí všetkým strpčujú život i prácu. A v telke a rozhlase by sa mohlo tomu ve

novať viac priestoru miesto holoritiek a celebritiek. Pred národ treba postaviť iné osobnosti

z vedy, kultúry, techniky. Tí majú inšpirovať našu mládež, lebo ona bude mať v rukách

budúci rozvoj štátu a životnej úrovne!